Pravidelným darovaním peňazí do poklade Jednoty, Tesca, Kauflandu či už iného obchodu sa dozvedáme, že človek si cvičí nielen chôdzu, ľútosť z utrácania ťažko zarobených alebo vyprosených peňazí, ale aj odolnosť zubov voči hnedej sladkastej hmote, u ľudí nazývanej čokoláda. Táto náramne chutná hmota vyrobená z kakaových bôbov (nie z kakaných bobkov od nejakej kozy) je obľúbená najmä u našich mladších súdruhov od narodenia až po dospelosť.
Bohužiaľ niektorých jedincom, napr. mne, sa stáva, že sa na tejto hmote stanú závislý a to im ostane až do smrti. Niektorí jedinci, napr. moja mama, sa z tejto závislosti dostanú a hnedú pochúťku si dávajú len občas, prevažne v koláčoch a rôznych jedlách. Aby som sa vrátila k podstate svojho vedeckého výskumu, táto hmota (ďalej len čoko), skúša hlavne odolnosť našich zubov voči jej podpore k tvorbe kazu. Neraz nám naše milované mamičky hovorievali "nejedz toľko čokolády, budeš mať kazy". Áno, ešte aj teraz mi to hovorieva a asi ani nikdy neprestane, pretože čoko musím mať každý deň.
Ale aby sme tu neprechádzali z vedeckého výskumu do osobných sfér prejdime ďalej.Čoko je využívaná mnohými spôsobmi, najmä na jedenie, ale čo ľudia nevymyslia a začnú ju využívať ako masku na tvár, namiesto zábalov z bahna máme zábaly z čoko (aj keď farba zostáva iná, bahno a čoko majú rôzne účinky na pleť), ďalej sa využíva ako ospravedlnenie (často to využívajú muži) a v neposlednom rade je využívaná aj ako sexuálny stimulátor. Čoko nás robí šťastnými a nesúvisí to len s jej zložením, ale čoko patrí medzi najlepšie "vynálezy" človeka.
Zde hledá